NOTA IMPRENSA : Sorumutu Konsellu Ministru Loron 27 fulan Febereiru 2019

Dili, 27 Febereiru 2013: S.Exa. Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, kuarta-feira ne’e prezide reuniaun ordinária Konsellu Ministru ho ajenda sira hanesan; hahú aprova proposta Dekretu Governu, ne’ebé mak aprezenta hosi Ministra Finansas iha ezersísiu, Sara Lobo Brites, kona-ba ezekusaun Orsamentu Jeral Estadu (OJE) b atina 2019. Ho diploma ida ne’e, aprova ona norma prosedimentu ezekusaun, monitorizasaun no reporte ne’ebé bele aplika ba OJE 2019 nian, ne’ebé mak importante tebetebes tanba bele halo akompañamentu, ida rigorozu no adekuadu ba ezekusaun orsamental, hanesan instrumentu ne’ebé di’ak liu hodi bele kumpri loloos prinsípiu no liña orientador sira ne’ebé fiksu ona iha OJE 2019.
Konsellu Ministru aprova proposta Dekretu-Lei ne’ebé regula rejime jurídiku ba operasaun sira petrolífera nian iha rai-maran (onshore), ne’ebé mak aprezenta hosi Autoridade Nasionál Petróleu no Minerais (ANPM). Dekretu-Lei ne’e aprova ona no kria rejime jurídiku espesiál ba esplorasaun no produsaun petróleu no gás natural (upstream) iha zona rai-maran Timor-Leste nian, bazei aba artigu 31o Alterasaun dahuluk Lei Atividade Petrolífera, hodi konsidera ba importánsia lei ne’e ba promosaun direitu ajente sira ekonómiku ka konsumidór sira no utilizador ba bens no serbisu industria petrolífera no mós hodi asegura operasaun petrolífera onshore ne’ebé mak realiza ho danus ki’ik ba meiu ambiente, no fó prioridade ba obrigasaun sira saúde no seguransa, no consistente ho prátika industria ne’ebé mak di’ak.
Ikus liu, Governu aprova proposta ne’ebé aprezenta hosi Ministru Obras públika, Salvador Soares dos Reis Pires, kona-ba alterasaun akordu Subsidiáriu selebra ho Governu Austrália ba projetu “Estrada ba Dezenvolvimentu” (Road for Development-R4D) ba faze daruak.
Programa ida ne’e hosi programa Governu Timor-Leste, ne’ebé mak inísia iha tinan 2012, konta mós ho apoiu tékniku hosi Governu Austrália nas mós Organizasaun Internasionál Traballu (OIT) ho objetivu atu lori benefísiu sosiál sira no ekonómiku ba populasaun iha área rural sira ne’ebé benefisia ba estrada rural hosi projetu refere. Ho projetu ida ne’e, rehabilita ona estrada rural hamutuk 552km, kria mós laboratóriu sira hosi halo teste ba rai iha munisípiu balun nas mós promove asaun dezenvolvimentu kapasidade hosi sétor privadu no públiku kona-ba jestaun rehabilitasaun no konstrusaun estrada sira. Durante faze daruak, programa ida ne’e hakarak fó apoiu ba estabelesimentu forum interministerial ba estrada, polítika dezenvolvimentu ba estrada rural no implementasaun sistema padraun dezeñu no konstrusaun estrada rural atu asegura nia kualidade. HOTU
